Uličkami Prahy
Svätovítská rotunda bola založená kniežaťom Václavom na najvyššom mieste vtedajšieho hradného areálu. Bola vybudovaná v rokoch 926-930. Archeologický prieskum umožnil rekonštrukciu celej stavby. Podobnými stavbami bol uchovaný odkaz byzantského génia Ravenny. V roku 1060 nechal knieža Spytihnev II. strhnúť svojimi rozmermi nedostačujúcu rotundu a na ich mieste začal s veľkolepou výstavbou dvojchórovej baziliky rovnakého zasvätenia, čo je vlastne Bazilika sv.Víta. V stavbe pokračoval prvý český kráľ Vratislav a dokončil ju až jeho nástupca Břetislav II. v roku 1096. Rozsiahle zvyšky stavby zachované pod dnešnou katedrálou umožňujú urobiť si presnú predstavu o jej podobe. Na Východnej strane mala bočné podkovité apsidy, stredný štvorcový chór s apsidou a pod ním trojloďovú kryptu.Slohovo je kostol veľmi mnohotvárny a jednoznačne ukazuje na ovplyvnenie umením otónskym. Čo sa týka Katedrály sv.Víta, Václava a Vojtecha, tak základný kameň bol k stavbe položený v roku 1344 v súvislosti s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo. K výstavbe chrámu bol povolaný Matyáš z Arrasu Karlom IV.On vybudoval za svojho života celý záver s priľahlými kaplnkami a celým chórom. Na severnej strane kaplnku sv.Anny a časť zákristie (východnú stenu)a na južnej strane kaplnku Márie Magdalény, kaplnku s pozdejšie vystavenou Vladislavským oratoriom a polovicu kaplnky sv.Kríža. Chór má 5 klenbových polí a jeho záver je vytvorený 5 stranami 8-uhelníka. Arkádami sa otvára do priľahlého krížového vstupu, ku ktorému sú pripojené polygonálne kaplnky. Múry chóru boli vybudované do výšky trifória. Dielom Mayáša z Arrasu prenikol do Čiech dokonalý francúzsky katedrálny systém. Slohovo najbližšia stavba sa uvádza katedrála sv. Justína v Narbonne. Matyáš z Arrasu zomrel v roku 1352 a bol pochovaný v kaplnke sv.Anny. Vtedy Karol IV.povoláva k dostavbe architekta Petra Parléře zo Švábskeho Gmundu. Tento sa však neprispôsobil plánom, ale pokračoval úplne samostatne. Dokončil katedrálu schématicky podľa započatej gotickej časti. Pretiahol loď a potom pokračoval trifóriom a na západnej strane viedol dvojicu veží. V tej dobe bola zborená renesančná kaplnka sv.Vojtecha, ktorá stávala pred provizórnym západným priečelím. Jozef Mocker zomrel v roku 1899 a dostavby sa ujal Kamil Hilbert,ktorý citlivo uchoval Kamil Hilbert. Citlivo uchoval archeologické nálezy z predchádzajúcich stavebných stavebných etáp kostola. Čo sa týka umeleckej výzdoby kostola, tak katedrála je bohato vyzdobená kamennými detailami,z ktorých predovšetkým chrlice sú doležité. Čo sa týka západného priečelia tak ním sa otvára hlavný vstup do kostola a to tromi bránami s bronzovými dverami. Autorom reliéfov je Otakar Španiel. Na stredných dverách sú zachytené dejiny katedrály, na bočných výjavy z legiend o sv.Václavovi a sv.Vojtechovi. V strednom štíte sú ružice so sklenenou vitrážou od Františka Kyselu na námet Stvorenie sveta. Čo sa týka južného priečelia, tak tam sa nachádza 100 metrov vysoká južná veža, v ktorej je umiestnený zvon Zigmund a jeho autorom je zvonár Tomáš Jaroš z Brna, a vznikol v roku 1549. V okne 1.poschodia je renesančná zlatená mreža z počiatku 17.storočia. Vpravo od veže je Zlatá Brána. V jej oblúkoch je bronzová veža z roku 1954 od J.Horejca. Najvýznamnejšia je výzdoba čelnej steny, okolo okien komory s korunovačnými klenotami. Je to mozaika z rokov 1370-71. Meria 95 metrov štvrcových a je na nej Posledný súd. Najdeme tu Krista v mandorle, P.Máriu, sv.Jána, českých patrónov,apoštolov a Karla IV. s Eliškou Pomoranskou. Bola prevedena benátskými umelcami podľa predlohy, vytvorenej domácimi umelcami. V portikuse brány najdeme podstatne mladú mozaiku Karla Svolinského z roku 1939 predstavujúcu Adama a Evu, a Ukrižovanie. V interiéri katedrály zasluhuje výzdoba kaplnky sv.Václava a ideové centrum tvorí náhrobok s pozostatkami sv. Václava. Dnešná podoba je dielom Kamila Hilberta z rokov 1911-12. Spodná časť stien je obložená ametystami a jaspisami, a medzi nimi cyklus vrcholne gotických nástenných malieb s christologickými výjavami pripisovaný Majstrovi Theodorikovi. Po stranách Kalvárie, ktorá je vyvrcholením celého cyklu, najdeme znovu Karla IV. a Elišku Pomoranskú. Druhý cyklus, umiestnený nad vyššie menovaným je venovaný výjavom zo života sv. Václava, oprávnene sa predpokladá, že ich autorom je Majster litoměřického oltára a,že pochádzajú zo začiatku 16.storočia.Na čelnej východnej stene najdeme robustnú postavu Vladislava Jagellonského a jeho ženy a ďalej pod nimi českých patrónov s dvomi anjelmi, ktorých postavy tvoria rámec najvýznamnejšej plastiky kaplnky sochy sv.Václava. Táto socha vznikla ako dielo parlérovskej huti ajkeď býva v staršej literatúre pripisovaná Petrovi Parléřovi. Jej umelecko-historickým rozborom zrejmé, že jej autorom je sochár o generáciu mladší. Ak pominieme ostatné umelecké prvky kaplnky zo 14.storočia, 15.stor. a 16.stor., pripomeňme aspoň tabuľkový obraz zavesený pri hl.vchode do kaplnky a je to zavraždenie sv.Václava, z konca polovičky 16.storočia. Najstaršia umelecká výzdoba katedrály obsahuje v sebe fragmenty gotických malieb zo 14.stor.v kaplnke sv.Kríža a je tam tiež tabuľkový obraz Veraikonu z časov po roku 1400. Mária Magdaléna, predtým Valdštejnská, sv. Ján Nepomucký a kaplnka sv.zostatkov. Z mladších je to potom kaplnka sv.Zigmunda s nástennou maľbou Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 16.stor. a v tej istej kaplnke sú výjavy zo života sv.Zigmunda z doby okolo r.1600. Potom sú tu plastiky, pričom najstaršou, dochovanou sochárskou prácou, umiestnenou v katedrále je ranne gotický bronzový kruh v leviej hlave na Železných dverách v portále do svätováclavskej kaplnky. V súvislosti s gotickou výstavbou katedrály nasledujú práce z parlérovskej hute. Sú to tiež náhrobné kamene Přemyslovcov, Přemysla Otakara II., Břetislava I.,Břetislava II., Bořivoje II. a Spytihněva II. K nim sa pripája náhrobník arcibiskupa Jána Očka z Vlašimi a ďalej v kaplnke sv.Márie Magdalény. Náhrobné kamene oboch staviteľov nájdené Kamilom Hilbertom v roku 1918 na severnej strane katedrály. Z parlérovskej hute pochádza najvýznamnejší gotický cyklus plastík t.j. portrétne galérie v trifóriu, na konci katedrály s 21 portrétmi bust, ktoré predstavujú 11 členov panovníckeho rodu, 3 arcibiskupov, 5 riaditeľov stavby a 2 prvých staviteľov. Je potrebné pripomenúť si výnimočnosť faktu, že uprostred stredoveku, kedy bolo posvätné miesto vyčlenené výhradne pre svätcov sa do tejto galérie dostali nielen panovníci a ich rodiny, ale i arcibiskupi, ale aj riaditelia stavby t.j. šľachtici. A navyše obaja architekti. Ďalšie obdobie je barokové. Čo sa týka maliarskeho umenia, tak baroková doba v tejto oblasti nijako do interiéru chrámu nijako výrazne neprenikala. Ikeď by sme mohli vymenovať celú radu diel, ktoré sa v katedrále nachádzajú, ale patria k bežnej umeleckej produkcii. Zdôrazníme teda 2 najdôležitejšie. Prvý je závesný obraz Panny Márie, umiestnený v novej arcibiskupskej kaplnke od Bartolomea Sprangera z roku 1593. Druhý obraz je dielom Petra Brandla z roku 1722 z vrcholného obdobia tohoto maliara. Je to obraz Krst Kristov nad renesančne vykladanou ľavicou pri starej zákristii. Ale prečo o tomto píšem. Pretože milujem Prahu, katedrálu, Karlov most, Štefánikov most, Most légií a všetky ostatné pamiatky Galérie hl.města Praha.
